Aldo Rossi – Kresby a Projekty

SNM / Slovenské národne múzeum, Vajanského nábrežie 2, Bratislava
Výstava

V rámci DAAD/DAAF 2021 bude prednáška a diskusia s kurátorkou Fondazione Al-do Rossi Chiara Spangaro / IT k výstave ALDO ROSSI, moderuje Adam Štěch, sobota 25/09/2021 o 16:00, online na FB a YT.
Aldo Rossi patril medzi najväčších predstaviteľov súčasnej architektúry, ktorý ako prvý Talian získal v roku 1990 prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru. O osem rokov neskôr ho nasledoval Renzo Piano. Výstava v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave sa koná pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia a je veľkolepou prehliad-kou originálnych kresieb, z ktorých mnohé neboli nikdy publikované. Návštevníkom pred-stavuje Rossiho nevyčerpateľnú kreativitu, mimoriadne umelecké schopnosti a najúspešnejšie projekty. Medzi vystavenými exponátmi nebudú chýbať ani dva veľkorozmerné prototypy kávovarov “La Cupola” a “La Conica”, pochádzajúce z Múzea Alessi v Omegne, ktoré sa doteraz vyrábajú a sú veľmi obľúbené medzi milovníkmi kávy a talianskeho dizajnu.

Aldo Rossi (Miláno, 1931 – 1997) začal svoju profesionálnu dráhu v roku 1956 v ateliéri Ignazia Gardellu. Neskôr sa presunul do štúdia Marca Zanusa. V roku 1963 začal vyučovať, najskôr ako asistent Lodovica Quaroniho (1963) na Škole urbanizmu v Arezze, potom sa stal asistentom Carla Aymonina na Inštitúte architektúry v Benátkach. V roku 1965 ho vymenovali za profesora na Polytechnickej Univerzite v Miláne a o rok neskôr vydal publikáciu Architektúra mesta, ktorá sa stala klasikou vo svojom obore.
Jeho profesionálna aktivita sa na začiatku sústreďovala na teóriu architektúry a zásahy do stavieb. Zaznamenala kvalitatívny krok vpred v okamihu, keď ho Carlo Aymonino poveril realizáciou časti komplexu Monte Amiata v štvrti Gallaratese v Miláne. V roku 1971 vyhral súťaž na projekt rozšírenia cintorína San Cataldo v Modene, ktorý mu získal medzinárodnú slávu. V publikácii Manfreda Tafuriho a Francesca Dal Coa, vydanej o päť rokov neskôr, mu patrila záverečná časť.
V roku 1983 viedol sektor architektúry na Bienále v Benátkach.
Zomrel v Miláne na následky automobilovej nehody v roku 1997.
Vďaka svojej metafyzickej poézii, kultu geometrie a spomienok na minulosť, ktorý vyznával, patril medzi najväčších inovátorov súčasnej architektúry.

V roku 2005 na podnet dedičov Very a Fausta Rossiho vznikla Nadácia Alda Rossiho. Jej cieľom je zhromažďovať, ochraňovať a šíriť krásu a bohatstvo Rossiho diela.
Z bohatej tvorby Alda Rossiho bude možné na výstave vidieť nasledovné projekty:
– Múzeum Bonnefanten v Maastrichte, Holandsko, 1995
– Rozšírenie letiska Linate v Miláne, Taliansko, 1993
– Pamätník talianskeho prezidenta Sandra Pertiniho v Miláne, Taliansko, 1990
– Hotelový komplex s reštauráciou vo Fukuoke, Japonsko, 1989
– Divadlo Carlo Felice v Janove, Taliansko, 1989
– Bytový a obchodný komplex v Berlíne, Nemecko, 1995
– Divadlo Sveta v Benátkach, Taliansko, 1979
– Cintorín San Cataldo v Modene, Taliansko, 1978
Bratislavská expozícia prinesie predovšetkým kresby a projekty z obdobia rokov 1980-1997 a nasleduje po jeho autorskej výstave v Múzeu súčasného umenia a architektúry MAXXI v Ríme. Patrí medzi prvé vo východnej Európe venované veľkému umelcovi, ktorý ako prvý Talian získal v roku 1990 prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru. O osem rokov neskôr ho nasledoval Renzo Piano.
Medzi exponátmi vystavenými v Slovenskom národnom múzeu nebudú chýbať ani dva veľkorozmerné prototypy kávovarov “Kupola” a “Kužeľ”, pochádzajúce z Múzea Alessi v Omegne, ktoré sa doteraz vyrábajú a sú veľmi obľúbené medzi milovníkmi kávy a talianskeho dizajnu.