31/05/2023
Architekt, urbanista, profesor. Ako správny „bludný“ Holanďan lieta z kontinentu na kontinent, aby všade tam, kde sa plánujú veľké projekty, prednášal o tom, čo všetko zahŕňa pojem udržateľný urbanizmus. Zásadnou etapou v jeho živote bolo pôsobenie v chýrnom rotterdamskom ateliéri Office of Metropolitan Architecture, a to dokonca ako partner. Od roku 1989 však už vedie vlastnú kanceláriu KCAP Architects & Planners so sídlami v Rotterdame, Šanghaji a Zürichu a s realizáciami vo vyše pätnástich krajinách v Európe a Ázií, ku ktorým onedlho pribudne aj Slovensko. Transformácie brownfieldov, masterplány, výskumné a školské campusy, obytné súbory, mestské celky, hotely a internáty, nábrežia a prístavy – samé rozsiahle zámery s nemalým dosahom na zmeny lokálneho status quo. Je zástancom myšlienky „otvoreného mesta“ a „zmiešaných komunít“ ako spôsobu, ako eliminovať typickú uzavretosť mestského života.
„Keď hovorím o meste, neverím, že kompaktné mesto je jediný modul. Kompaktné mesto je typ, ktorý mnohí urbanisti propagujú kvôli udržateľnosti. Polycentricko-urbanizovaná krajina však bude naberať na svojom význame, pretože v krajine môžete kombinovať bývanie, výrobu aj poľnohospodárstvo. Vyžaduje si to oveľa viac energie a peňazí v porovnaní s kompaktným mestom, v tomto zmysle majú ľudia, ktorí kompaktné mesto podporujú, pravdu, ale ľudské správanie je opačné.“
Rozhovor s Kees Christiaanse /NL/
Architekt, urbanista, profesor. Ako správny „bludný“ Holanďan lieta z kontinentu na kontinent, aby všade, kde sa plánujú veľké projekty, prednášal o tom, čo všetko zahŕňa pojem udržateľný urbanizmus. Od roku 1989 vedie vlastnú kanceláriu KCAP Architects & Planners so sídlami v Rotterdame, Šanghaji a Zürichu a s realizáciami vo vyše pätnástich krajinách v Európe a Ázii, ku ktorým onedlho pribudne aj Slovensko. Transformácie brownfieldov, masterplány, výskumné a školské kampusy, obytné súbory, mestské celky, hotely a internáty, nábrežia a prístavy – samé rozsiahle zámery s nemalým dosahom na zmeny lokálneho statusu quo. Je zástancom myšlienky „otvoreného mesta“ a „zmiešaných komunít“ ako spôsobu, ako eliminovať typickú uzavretosť mestského života.
Čo by sme mali vidieť a pochopiť, keď hovoríme o urbanizme?
Urbanizmus je všeobecný vedecký termín pre profesionálnu činnosť súvisiacu s urbanizáciou a rozvojom miest. Do tohto sektora patrí aj mestská sociológia alebo mestská ekonomika. V rámci urbanizmu ďalej rozlišujeme plánovanie a urbanistický dizajn. Plánovanie viac súvisí s geografiou a územným plánovaním, zatiaľ čo urbanistický dizajn sa zameriava na samotný návrh mestskej zástavby, štvrtí alebo aj okrajových a vidieckych oblastí.
Rozdiel medzi architektom a urbanistom je v tom, že architekt pracuje v citlivom rámci vlastného vkusu, zatiaľ čo urbanista potrebuje vytvoriť niečo estetické zo zlého vkusu všetkých ostatných.
Existuje spojenie medzi tým, ako to vyzerá a ako to funguje?
Okrem toho urbanizmus pozostáva z projektovania a riadenia procesov. Hlavný plán je rámec rozvoja pre dlhodobú víziu. Preto musí byť urbanistický dizajn v zložitej situácii transformačný. Mal by byť schopný flexibilne sa prispôsobiť neočakávaným okolnostiam a zmenám bez straty celkovej koncepčnej vízie. Keďže mestská zástavba sa väčšinou vytvára počas dlhého časového obdobia, urbanista je aj manažérom procesov a zainteresovaných strán, koučuje a zosúlaďuje odlišné záujmové skupiny do syntézy.
Aké sú hlavné princípy obnovy mesta, vytvorenia alebo znovuvytvorenia časti mesta?
Obnova mesta predstavuje urbanistický rozvoj a urbanistické riešenie v existujúcej situácii, ktorá väčšinou zahŕňa historicky cenné prvky, pamiatkové objekty, ako aj prepojenie uličnej siete s okolím. Umenie mestskej obnovy spočíva v inventarizácii hodnotných existujúcich prvkov a realizácii uličného a verejného priestoru, ktorý tieto prvky rešpektuje a spája s hlavnými líniami konektivity v okolitých štvrtiach. V dôsledku toho by sa nový vybudovaný objem mal rozvíjať v dialógu s tým existujúcim. Procesy mestskej obnovy ako relokácia funkcií alebo premyslený mix doplnkových programov by sa zároveň mali vytvoriť a komunikovať s príslušnými záujmovými skupinami.
Vidíte nejaké regionálne rozdiely v urbanistickom prístupe, ktorý funguje? Myslím tým východ vs západ, sever vs juh…
Keďže svet je silne globalizovaný na úrovni stavebnej kultúry, stavebných systémov, infraštruktúry a mestskej kultúry a ekonomiky, má väčší zmysel pýtať sa, čo v meste zostalo z genia loci. Mestská obnova či rozvoj v Európe sa vo všeobecnosti riadia veľmi podobnými princípmi a prístupmi, hoci existujú určité rozdiely v požiadavkách na klímu a energiu, napríklad medzi severnou a južnou Európou. Aj investičné režimy môžu byť celkom odlišné, napríklad vo financovaní dostupného bývania v rôznych krajinách.
Východoázijský a európsky mestský rozvoj sa podstatne líši v prístupe. V Ázii je oveľa menej urbanistickej kultúry architektonickej koherencie, zatiaľ čo hustota je oveľa vyššia.
Nízky stupeň regulácie a zlé zaobchádzanie s verejnou dopravou v Amerike a Austrálii vytvorili veľké „pancake cities“ – „palacinkové mestá“ s rozšírenými prímestskými zónami, ktoré nemajú žiadnu mestskú kvalitu a ničia vzťah medzi mestom a vidiekom.
Aké sú typické výzvy architektúry a urbanizmu pre strednú a východnú Európu?
Stredná a východná Európa môžu potenciálne „build back better“, keďže existuje obrovský dopyt po obnove miest a legislatíva v oblasti klímy, energetiky a sociálnej infraštruktúry sa môže priamo zameriavať na politiku nulových emisií. Stredná a východná Európa sa zároveň môžu veľa naučiť z úspešných benchmarkových projektov v západnej Európe.
Najdôležitejšou výzvou je vytvoriť základňu pre skutočnú, malú mestskú polyfunkciu a vysokokvalitné cenovo dostupné bývanie. Stredná a východná Európa by sa mali snažiť vyhnúť chybe vytvárania veľkých periférnych biznis parkov a monofunkčných developmentov.
Čo je pre vás osobne na urbanizme najvzrušujúcejšie?
Urbanizmus je pre mňa spôsob života. Znamená prispievať k formovaniu sociálno-demokratickej spoločnosti vytváraním miest a živnej pôdy pre sociálnu, hospodársku a kultúrnu interakciu. Preto je paralelná aktivita dizajnu, verejnej komunikácie, investícií a politického dialógu najatraktívnejším spojením našej práce.
Kde vidíte budúcnosť bývania v meste?
Bývanie v meste by malo byť kompaktné v kombinácii s pracovnými priestormi a blízkou dostupnosťou sociálnej infraštruktúry a vybavenosti. Čistá a bezemisná výroba by mala byť aj v mestskom prostredí, aby sa zabránilo priemyselným pustatinám. Starostlivá integrácia regionálnej digitálnej infraštruktúry a systémov zdieľania bude stimulovať túto tendenciu. V konečnom dôsledku tradičné mestské štvrte v kombinácii s novou zástavbou poskytnú pocit miesta a identifikácie na život v meste.