31/05/2023
Johan Arrhov a Henrik Frick svoj spoločný ofis založili v roku 2010. V ich prácach je neustále prítomná priam obsedantná potreba redukovania konštrukčných a štrukturálnych prvkov architektúry a ponechanie len toho, čo je naozaj nevyhnutné pre fyzickú existenciu objektov a ich primárnu funkčnosť. Len stavebná logika a prevádzková aj materiálová jednoduchosť, to je to, k čomu má smerovať základný program architektúry tak, aby bola užitočná, zrozumiteľná, ľahko udržiavateľná, ale aj príjemná na bežný život. Prieskum diel štúdia Arrhov Frick nás núti k premýšľaniu o tom, čo staviame, ako a prečo a či máme naozaj správne nastavené hodnoty, ktoré má súčasná architektúra reprezentovať.
Rozhovor s Arrhov Frick /SE/
Arrhov Frick je štokholmský architektonický ateliér, ktorý v roku 2010 založil Johan Arrhov a Henrik Frick. Od roku 2017 sa partnerom stal aj Carlos Nieto. V portfóliu tohto ateliéru nájdete široké spektrum projektov a realizácií, ktorých spoločným menovateľom je jasný, čitateľný rukopis s „dôrazom na ideologickú a programovú jednoduchosť“ stvárnenú okrem iného prostredníctvom jasnej funkcionality, konštrukčnej logiky, úspornosti a adaptability. V tomto kontexte sa nesie aj rozhovor s Johanom Aarhovom.
Vaše projekty vykazujú vysokú úroveň usporiadanosti a štrukturálnej jasnosti. Aký význam má pre vás využívanie modularity?
Snažíme sa vnímať architektúru ako zázemie alebo ako časť infraštruktúry pre rôzne formy aktivít, bývanie a samotný život, a to bez presného vymedzenia použitia alebo bez príkazov, ako by ľudia mali žiť. Sme svedkami spoločenských zmien, viaceré zaužívané spôsoby správania môžu byť dnes otázne a pravdepodobne ich bude potrebné zmeniť. Napríklad pri stavbe domu musíte presne vypočítať počet krytých parkovacích miest, čo predstavuje podmienku výstavby. Využívanie áut sa v najbližších rokoch pravdepodobne drasticky zmení, čoho dôsledkom môže byť úpadok rozsiahlych prízemných garáží, ktoré sa budú dať len ťažko inak využiť. Preto sa vo svojich projektoch snažíme navrhovať parkoviská tak, aby sa podobali iným typom priestorov, aby sa dali ľahko transformovať na iné využitie. To možno docieliť aj malými nastaveniami ako napríklad stropná výška, možnosť prirodzeného osvetlenia, voda, zariadenia inštalácií atď.
Aký dôležitý je pre vás život užívanej budovy?
Život robí budovu. Každý je iný a v tom je tá krása. Vidieť život a zažívať život vnútri budov a v ich okolí je príjemné, rovnako ako sledovať, ako sa veci vyvíjajú a užívajú novými spôsobmi. Neradi rozhodujeme, ako majú ľudia žiť. Chceme im dať len nástroje, vďaka ktorým by mohli byť slobodní. Preto sme sa rozhodli zachytiť svoje realizácie fotograficky (spolupracujeme s vynikajúcim Mikaelom Olssonom) ešte predtým, ako ich ľudia začnú používať. Tieto snímky teda neposkytujú obraz nejakého konkrétneho scenára, ale majú ponechať na divákovi, aby si predstavil, čím by sa priestor mohol stať.
Môžete sa podeliť o nejaký príklad zo svojich realizácií, keď vás príjemne prekvapilo, ako obyvatelia stavbu nečakane používali alebo upravili?
Áno, určite. No ešte zaujímavejšie by mohlo byť, ako sa budovy menia už počas výstavby. Napríklad jedna z našich obytných realizácií zmenila plány a svoj obsah štyrikrát od začiatku výstavby. Trh a náklady na výstavbu boli na začiatku projektu dané, no drasticky sa menili v závislosti od pandémie a iných externých okolností. Na začiatku procesu sme vyhrali súťaž, v ktorej sme navrhovali postaviť budovu ako drevostavbu. Náhle sa stala príliš drahou, preto sa tá istá konštrukcia zmenila na prefabrikovaný betón, len sa upravili rozmery. Pôvodne sa v bytovom dome navrhlo celkovo 40 bytov. Potom počet narástol až na 65 bytových jednotiek, a to už bol postavený skelet. Dnes je tam napokon 48 bytov. Nosná konštrukcia, raster okien aj vnútorné inštalácie boli flexibilné, preto sa dal obsah budovy výborne meniť podľa potreby. Podobné veci sa dejú často a je to niečo, čo nás fascinuje. Fascinuje nás hľadanie systému alebo štruktúry, ktoré dokážu odolávať zmenám a adaptovať sa.
V našom lokálnom kontexte (bývalý východný blok krajín železnej opony) si pojmy modularita a prefabrikácia vyslúžili nie príliš priaznivé konotácie. Ako by ste niekoho presvedčili, že modularita alebo opakovanie môžu byť v architektonickom návrhu prospešné?
Nie je až také zložité presvedčiť na niečo, čo sa dá ľahko vyrobiť, zostaviť a udržiavať. To samo osebe je presvedčivé. Skôr ako formalistický prístup k jednoduchosti je pre nás dôležité hľadisko udržateľnosti. Nejde o otázku prefabrikovaných systémov ako takých, ale o to, aby sme rozumne využívali zdroje a vkladali energiu do správnych vecí. Konkrétne zvolené ambície a určité elementy by však mali ostať zahrnuté v návrhu po celý čas. Napríklad prostá, ale technicky zložitá sklená stena, ktorá poskytuje krásny výhľad. Alebo nadštandardný obytný priestor pri zachovaní rovnakých nákladov ako pri menšom priestore. To sú prvky, o ktoré bojujeme. Možno to vyznieva banálne, no je to realita, ak sú náklady na výstavbu a prácu vysoké. Vždy sa snažíme o pridanú hodnotu pre užívateľa.
Vo viacerých vašich projektoch okolitá príroda a architektúra vzájomne kontrastujú. V akom zmysle je príroda referenciou pre vaše návrhy?
Povedal by som, že ide o zdravý rozum. Nevnímame prírodu veľmi romanticky. Nedotknutá príroda už takmer neexistuje. Napriek tomu rešpektujeme prírodné danosti na miestach, ktoré objavujeme. To, ako sa v priebehu rokov transformovali ich historické vrstvy, alebo či sa nejaký kvet, strom alebo zviera objavili v určitej oblasti. Snažíme sa vyhnúť narušeniu tohto vývoja. Preto sa v niektorých situáciách vyvarujeme toho, aby sme stavbu posadili na zem. Aby tak pod ňou mohli prechádzať zvieratá alebo voda. V niektorých prípadoch odlejeme základovú dosku priamo na skalu. Môže ísť o prvotnú myšlienku alebo o pohľad na prírodu.
Rea Dilhoffová