Diplomovky

Nová krv, desiatky nápadov a množstvo ideálov. Výstava najnovších diplomových projektov študentov Fakulty architektúry STU prezentuje výsledky niekoľkomesačného procesu. Aby sme prenikli bližšie k podstate dialógu študent-pedagóg, vybrali sme reprezentatívnu vzorku štyroch vedúcich diplomových projektov a ich štyroch diplomantov, a obom skupinám sme položili dve otázky .

Diplomant
Alexander Topilin:
Revitalizácia železničného mostu cez Váh, Trenčín
“Pochádzam z Trenčína a jeho rozvoj ma prirodzene zaujíma. Diplomový projekt je reakciou na územný plán Trenčína. Mesto a jeho rozvoj sme prirovnali k záhrade. Na vrchole existujúcej konštrukcie železničného mosta vytvárame platformu – “kvetináč”, ktorý dočasne poskytuje priestor pre funkciu, ktorá v súčasnosti nemá v mestskej štruktúre stále miesto. Po vybudovaní potrebných priestorov sa platforma na moste uvoľní pre ďalšiu náplň a cyklus sa opakuje. Prínosom riešenia by bola aj revitalizácia samotného mosta, ktorý bude mať promenádnu funkciu s prevádzkami, prístav, či kyvadlovú dopravu medzi historickým jadrom a Zámostím.”

Vedúci diplomovej práce
Pavol Paňák, Otvorený ateliér praxe

“Recept na dobrú diplomovku je prostý. Premýšľavosť, zaujatie a talent študenta a premýšľavosť, zaujatie a talent pedagóga. Téma v skutočnosti až taká dôležitá nie je, dobrá diplomovka sa dá urobiť aj zo zdanlivej banality. Všetko ostatné je chémia pochádzajúca z osobnostných vlastností oboch aktérov. Veľa spoločného premýšľania na začiatku, študentova vôľa kresliť, modelovať, klikať, počúvať i odporovať. Schopnosť oboch pozrieť sa kriticky na zdanlivo báječné nápady. Študentova ochota venovať diplomovke čas, pretože všetci pracujú.
Mojou diplomovkou bolo Centrum voľného času v Trnave na rozhraní historického jadra a sídliska Družba. Viedol ma nebohý výborný architekt Tono Rokošný. Bol to, samozrejme, vrcholný hightech v čase u nás vrcholiaceho lowtechu.”

Diplomant
Kristína Tomanová:
Konverzia skladu Prespor na školu architektúry, Bratislava
“Preddiplomová práca skupiny študentov riešila industriálny areál severovýchodne od centra Bratislavy . Prvá lastovička tohto územia je už zrekonštruovaný objekt Mlynica (gutgut). Mojou témou je konverzia susedného objektu – skladu Prespor , na školu architektúry . Návrh využíva existujúci raster betónovej konštrukcie ako obal, vnútorné stĺpy a trámy ostávajú odhalené. Do objektu sú vložené trojpodlažné objemy študovní, prednáškových miestností, knižníc a iných funkcií. Uzavreté hmoty sa striedajú s otvorenými priestormi, ktorým dominuje betónová konštrukcia haly vhodnej na študentské prezentácie. Návrh obsahuje aj diel ň u na realizáciu inštalácií v mierke 1:1 a poskytuje priestor na celoročné výstavy .”

Vedúci diplomovej práce
Števo Polakovič, Ústav architektúry občianskych budov

“Treba pracovať hneď od začiatku. Dvakrát do týždňa, celý semester. Sám som to tak nerobil a bola to chyba. Zaoberal som sa všeličím iným a nakoniec som sa trápil, žiletkou odškrabal z pauzáku “moooc blbých” riešení a na veľa rozhodnutí som v závere ostal sám. Ak sa ale v preddiplomovom projekte správne zadefinujú vzťahy, ak sa objekty korektne pripoja k prostrediu a vo fáze diplomového projektu sa potvrdia či mierne skorigujú, je to dobrý začiatok toho, aby sme sa spolu dostali k dobrému, niekedy výnimočnému riešeniu.
Mojou diplomovkou bola administratívna budova Výskumného ústavu výživy obyvateľstva na Dolných honoch v Bratislave. Bola to alternatíva na už spracovaný projekt Vladimíra Dedečka, ktorý sa ale nikdy neudial. Veľmi zložité zadanie, dnes by som sa z neho asi zložil. Môj vzťah k maestrovej práci bol vtedy iný, v dobe zúriacej postmoderny bol rešpekt menší, aj preto som to nakoniec dal. Návrh si pamätám ako pozdĺžny dom s množstvom polí predloženého skeletu.

Diplomant
Martin Červienka:
Krytá plaváreň – Areál športu Dubeň v Žiline
“Minulý semester sme s Andrejom Alexym a dvoma spolužiakmi riešili súťaž na športový areál v Žiline, rozhodol som sa pokračovať v tejto téme a vybral som si objekt plavárne. Architektúra objektu je otvorená a ponúka optické prepojenie bazénovej haly s exteriérom – výhľad na rieku, promenádu a mesto. Objekty komunikujú medzi sebou a sú prepojené promenádou. V Žiline a ani v celom kraji zatiaľ nie je športový areál, ktorý by ľuďom dával takéto nové možnosti na trávenie voľného času.”

Vedúci diplomovej práce
Andrej Alexy, Ústav konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb

“Ingrediencie dobrej diplomovky sú: 1. dobrá téma – tú síce určuje pedagóg, ale aj diplomant môže mať dobrú tému v talóne a ak presvedčí učiteľa, polovica úspechu je zaručená2. motivácia – tá je najmä u diplomantov , zväčša zamestnaných na plný úväzok v nejakej architektonickej kancelárii, veľmi potrebná3. štipka talentu 4. dobre trénovaný sedací sval 5. a samozrejme, chápajúci pedagóg – ten, čo poradí, podnecuje a neznechutí študenta hneď na prvej konzultácii5) všetky ingredencie je potrebné pretrepať, nemiešať a minimálne 4 týždne dusiť vo vlastnej šťave.
Témou mojej diplomovky bol Hotel pod hradom Devín u architekta Huntiera. V tom čase besnila postmoderna, takže dúfam, že tento projekt je už dávno skartovaný a nikto ho nikdy neuvidí. Rysovaný bol ručne na pauzák v jedinom origináli a na zvýraznenie efektu vyfarbený pastelkami.”

Diplomant
Mária Kubincová:
Makov / turisticko- rekreačné lokality
“Je to zmena, počas štúdia sme sa len minimálne stretli s vidieckou problematikou v oblasti urbanizmu. Mojou základnou ideou je vytvorenie lokalitného programu, v ktorom navrhujem možnosti využitia obce pre jej následný rozvoj. Riešenie zahŕ ň a všetky formy rekreácie, aby sa z vidieka nestal rezort, ale prirodzene krajinný rekreačný mikroregión. Návrh by bol prínosom pre organizáciu cestovného ruchu. V prípade záujmu investora, ale i súkromných osôb pre akúkoľvek výstavbu, by obec dokázala flexibilne ponúknuť územie, a to s vedomím, že krajina a nové zásahy spoločne vytvoria organizovanú štruktúru s ohľadom na prírodný harmonický obraz krajiny.

Vedúci diplomovej práce
Bohuš Kováč, Ústav urbanizmu a územného plánovania

“Asi nejestvuje univerzálna nápoveda na dobrú diplomovku. Základom stále zostáva talent a to, ako ho študent aj za asistencie školy rozvinul. A potom aj ambicióznosť predstaviť svoju osobnosť nielen komisii, spolužiakom, ale aj sám sebe. Ja osobne som sa na diplomovku tešil. Začal som zahrievacími prácami – pripravil som si grafiku výkresov , písmo som si konštruoval vlastné. Aj vtedy diplomka nadväzovala na preddiplomový projekt, a práve príprava v predošlom semestri bola asi najdôležitejšia.
Moja diplomovka sa zaberala Fiľakovom, robil som rozvoj mesta a nové centrum. Doteraz ju mám odloženú a pohľad na ň u ma presviedča, ako nám manuálne techniky prehlbovali abstraktné myslenie, ktoré je práve v urbanizme veľmi dôležité.